PRÍBEH O TOM, ČO V ŽIVOTE VLASTNE RIEŠIME...

PRÍBEH O TOM, ČO V ŽIVOTE VLASTNE RIEŠIME...


     V piatok 25. marca 2022, v skorých ranných hodinách som vyrazil autom do Varšavy, s jednou ukrajinskou mamičkou, po svojho 5 ročného krstného syna. V ich rodine sa všetko veľmi rýchlo zmenilo nielen kvôli vojne na Ukrajine. Žena, ktorú som viezol do Varšavy má brata, ktorý bojuje vo vojne a jeho manželka utiekla pred vojnou s dvomi synmi 2 a 5 ročným do Varšavy k jednej známej z Ukrajiny. 
     Išli tam aj z dôvodu, že 2 ročnému chlapcovi museli vo Varšave urobiť operáciu hlavy. Operácia bola v ten deň, keď sme išli po jeho staršieho 5 ročného brata. Mladá žena v aute prežívala veľký strach, vnútornú bolesť, ustarostenosť a trápenie o svojho brata, ktorý bojuje vo vojne, svojich rodičov, ktorí sú na Ukrajine, i svojho krstného syna, ktorého mali v ten deň operovať. V tichosti sa viezla v aute a slzy jej tiekli po tvári. 
     Práve vtedy som si uvedomil, čo vlastne v živote riešime. Niekto prechádza takýmto ťažkým obdobím, životnou skúškou, strachom o to, či prežije a ak prežije, tak či sa bude mať kde vrátiť. 
     Iní riešia prosté záležitosti, či sú to rôzne spory kvôli majetku, hádky na nezmyselnostiach vo vzťahoch, na sociálnych sieťach,  či počas vírusu nosiť alebo nenosiť respirátor, alebo tvrdohlavé postoje nechodiť do chrámu Božieho pokiaľ budú potrebné respirátory. Čo si dnes vyberieme z toľkých možností na jedenie, čo si oblečieme, aké veci si kúpime a mnohé ďalšie. To sú len „starosti“...
     Keď sme dorazili do Varšavy, k domu kde 5 ročný chlapec momentálne býval, čakal nás už vo dvore. Keď sme zastali a z auta vyšla jeho krstná mama, rozbehol sa za ňou a od radosti kričal a objímal ju, že prišla a že s ňou môže odísť. Od tej chvíle sa od auta ani nepohol. Jeho radosť a spokojnosť môžete vidieť na fotke.
     Som vďačný Pánu Bohu, že koná veľké veci a Jeho konanie je tak evidentné, že to nie je možné prehliadnuť.  A operácia dopadla vďaka Pánu Bohu dobre. 🙂