Meno obce, ktorá ležala v Zemplínskej župe – stolici dostala svoj názov od troch soľných prameňov v blízkosti terajšej obci, ktoré pramene privábili v dávnej a neznámej dobe, aby sa tu usadili. Meno tejto obce sa prvýkrát uvádza a spomína v historických zápisoch r. 1434, ako majer, ktorého majiteľmi boli Žipovci.

      R. 1620 – obec je už zriadená: má kostol, faru i školu. Reformácia chytro a pevne sa ujala v tomto regióne. V r. 1620 je už známy prvý evanjelický farár Jakub Fábry. Z r. 1642 je známy aj učiteľ Martin Árway, ktorý už vyučoval v duchu reformácie.

      V r. 1671 nastalo kruté prenasledovanie evanjelikov. V tom čase bol farárom Juraj Mollerus, ktorý bol v r. 1676 vyhnaný. Utiahol sa do filiálky Zámutov, odkiaľ riadil a spravoval svojich veriacich, povzbudzoval ich.

     Veriaci zboru od r. 1672 – 1784 – 112 rokov pre svoje náboženstvo veľa trpeli a znášali protivenstvá od rim. katolíckych farárov, najmä od Adama Hadrmanna a Jána Maxima, ktorý prestúpil k rim. katolíkom a neľudsky prenasledoval evanjelikov, ku ktorým kedysi patril.

       V časoch protireformácie cirkevný zbor dočasne zanikol.

     V r. 1783 po vydaní Tolerančného patentu, cisárom Jozefom II., nastala a vrátila sa sloboda náboženského presvedčenia. Cirkevný zbor sa obnovil po vydaní Tolerančného patentu v r. 1783. V tom čase sa cirkevnému zboru nevrátila zobratá fara, kostol, ani škola. Lenže svojou usilovnosťou a horlivosťou si evanjelici v Soli znovu nadobudli tieto budovy a to za podpory a pomoci cirkvi.

       Cirkevný zbor od r. 1783 – 1897 bol začlenený do Zemplínsko–šarišsko–abovského seniorátu.

      9. augusta 1793 bol položený základný kameň kostola – na pozemku, ktorý evanjelickému zboru daroval gróf Jozef Forgách, rim. kat. vierovyznania. Stavba chrámu Božieho bola dokončená v r. 1801, za služby v cirkevnom zbore farárom Matejom Rojkom. Vysviacka sa konala 7. septembra 1801 v XIII. nedeľu po Svätej Trojici – vysviacal domáci farár a Michal Sztanik.

      Veriaci boli zväčša roľníci, želiari, domáci remeselníci. Evanjelických veriacich v obci v tom čase bola len 1/3.

      K cirkevnému zboru patrili tieto filiálky: Zámutov, Čaklov, Hlinné, Zlatník, Sačurov a Čemerné.

      V cirkevnom zbore sa odohrali tieto významné udalosti:
1. kanonická vizitácia bola v r. 1670 – vizitoval Jakub Zabler – superitendent.
2. kanonická vizitácia bola v r. 1806 – vizitoval Samuel Nicolai – superitendent.
3. kanonická vizitácia bola v r. 1826 – vizitoval Pavel Jozeffy – superitendent. Pri tejto vitiácii je poznamenané, že zbor mal „elegantný“ kostol. Veriaci privítali dôstojného pána superitendenta evanjelickou hymnou Hrad Prepevný.
4. kanonická vizitácia bola 2.a3. júna 1883 – vizitoval Štefan Czékus – superitendent.
5. kanonická vizitácia bola 17. júna 1926 – vizitoval Dr. Jur Janoška, biskup VD.

      V r. 1831 panovala na celom východnom Slovensku cholera, ktorá pripravila o život mnoho evanjelických veriacich. Ľud žil vo vedomí, že sú otravovaní, že páni im otrávili studne a týmto spôsobom ich chcú pripraviť o životy. Prišlo k vzbure, kde dochádzalo k vraždeniu. Najväčšie povstania prebiehali v Zámutove, Soli a Merníku. V r. 1847 stále trvajúca cholera pripravila o život 268 veriacich.

V roku 1851 sa v cirkevnom zbore konalo 50 výročie od posviacky kostola.

V roku 1864 bola postavená veža ku kostolu.

V roku 1877 za pôsobenia farára Gustáva Kacziana zbor postavil oltár i kazateľnicu.

V roku 1880 z cirkevného zboru veriaci húfne utekali do USA, následkom čoho počet cirkevníkov značne klesol.

V rokoch 1897 – 1918 bol cirkevný zbor vyčlenený zo ŠZS a pripojený do novoutvoreného Potiského seniorátu. Táto zmena seniorátu nebola pre zbor priaznivá nielen preto, že sa nový seniorát stal s centrom v Debrecíne a rozprestieral sa až po Satmarskú župu, ale i pre rečové ťažkosti. Cirkevný zbor v Soli bol slovenský a bol vsunutý medzi čisto maďarské zbory.

V roku 1902, dňa 13. septembra – tragicky zahynul Július Kovácsy, ktorý vracajúc sa zo seniorálneho konventu z Nireďhazu zo železničného vozňa na moste pri Tokaji vypadol pod kolesá a na následky zranení zomrel. Pochovaní je v solianskom cintoríne.

Od roku 1919 – 1938 a od r. 1945 – 1952 patril cirkevný zbor do Abanovo – zemplínskeho seniorátu.

V r. 1925 bolo v Soli 294, v Čaklove 252, v Zámutove 145, v Hlinnom 147, v Zlatníku 24, v Čemernom 9, v Sačurove 3, v Rudľove 2 duše. Spolu v celom cirkevnom zbore bolo 876 duší.

V r. 1939 – 1944 cirkevný zbor bol v Zemplínskom senioráte.

V r. 1942 je poznamenané, že zbor v duchovnom raste zaostáva i na vzdor svedomitej práci, ktorú konal v zbore kňaz. Nebolo jednoty medzi matkocirkvou a filiálkami. Sektári konali zhubné dielo.

V r. 1947, 21. septembra sa konala posviacka obnoveného kostola, ktorú vykonal dôstojný pán biskup Fedor Ruppeldt. Kázal Dr. Igor Bella z USA, za prítomnosti Ľudovíta Altha – seniora zemplínskeho seniorátu. Oprava kostola stála 200.000 Kčs.

V r. 1958 v poslednú nedeľu po Svätej Trojici bola pamiatka posvätenia obnoveného chrámu. Posvätil ho v zastúpení biskupa VD, biskupský administrátor Adolf Kevický. Slávnostným kazateľom bol mernický farár E. Varga.

V r. 1998 sa v cirkevnom zbore postavil Zborový dom, a zrekonštruoval sa matkocirkevný kostol; do strán sa rozšíril, a tak zo 180 ľudí na sedenie, je možnosť na sedenie 300 ľudí. 30. augusta 1998 bola vykonaná i posviacka Zborového domu a zrekonštruovaného kostola – generálnym biskup ECAV na Slovensku Doc. ThDr. Júliusom Filom.

Filiálka Zámutov

     Chrám Boží sa začal stavať v r. 1914, v tom čase začala 1. svetová vojna, ktorá bola prekážkou v stavbe. Po skončení 1. svetovej vojny daroval zámutovským evanjelikom pozemok v strede obce poliak Emil von Schleiber, kde si postavili chrám, ktorý bol na sviatok Petra a Pavla v roku 1920 posvätený.

Filiálka Čaklov

Má svoj chrám, ktorého stavba sa dokončila v r. 1976. Kostol bol posvätený v 4. adventnú nedeľu, 18. decembra 1977. posviacal ho Dr. Ján Michalko, gen. biskup, kázal Ján Demko – čaklovský rodák.

Filiálka Hlinné

Chrám Boží v Hlinnom sa postavil v r. 2001. Posviacka nového chrámu Božieho sa konala 11. novembra 2001 o 10:00h.; vykonal ju biskup VD ECAV na Slovensku Mgr. Igor Mišina.

 

Farári Cirkevného zboru ECAV na Slovensku SOĽ:

1. Jakub Fábry – (1620-1646)
2. Jakub Jakobeus – (1627-1629)
3. Martin Arvay – (1646-1663)
4. Juraj Mollerus – (1663-1676)
5. Samuel Kapitány – (1786-1789)
6. Samuel Némethy – (1789-1791)
7. Matej Rojko – (1791-1832)
8. Andrej Balogh – (1836-1869)
9. Gustav Kaciány – (1869-1878)
10. Štefan Plačko – (1878-1886)
11. Július Kovácsy – (1886-1903)
12. Juraj Timko – (1903-1930)
13. Dezider Dzúrik – (1931-1972)
14. Bohdan Konček – (1973 – 1979)
15. Ľudovít Dudáš – (1980-1989)
16. Boris Mišina – (1990-1998)
17. Marta Ferjová – (1998-2006) – Silvia Mariňáková – (2005)- kaplánka
18. Ľuboš Kubačka – (2006) – Zuzana Kubačková – (od 2006) – nám. farárka